Čo je to unitárstvo?

    Unitárstvo je náboženstvo. Zaoberá sa teda témami ako je vznik sveta, života či existenciou Boha a podobne. Unitárstvo to súhrnne nazýva "to, čo nás presahuje". Dôvodom je, že sú to oblasti poznania, kde sa človek zatiaľ nevie dopracovať k priamym faktom a je odkázaný na vieru, ktorá zodpovedá len určitému odhadu skutočnosti. Alebo sú to oblasti, ktoré akoby presahovali oblasť chápania človeka ako je večnosť či nekonečno.

Menej môže byť niekedy viac

   Unitárstvo ako keby vycúvalo z priestoru tlačenice rôznych náboženských myšlienkových konceptov. Zaujímavé je, že esenciu náboženstva vôbec nestratilo. Práve naopak, ona viac vyniká. O čo ide?
   Rešpekt, úcta, pokora či bázeň. Ako keď si človek privinie svojho psa, ktorý sa k nemu pritúli. Netreba nič hovoriť, na nič netreba myslieť a predsa je tam všetko.

Východiská

1. Záujem o seba.  (Človek musí byť v poriadku, aby mohol pomáhať iným a byť užitočným.)

2. Záujem o druhých. (Človek by mal byť aktívny.)

3. Rešpekt a úcta k tomu, čo nás presahuje.

Je to jednoduchý pocit, ktorý je základným zjednocujúcim prvkom unitárstva.
  Jednota sa teda nedosahuje na základe myšlienkového obsahu, ale vďaka pocitu. Ten pocit je ťažko definovateľný, ale pre unitárstvo absolútne dostačujúci. Môže k tomu patriť aj napríklad pocit vďačnosti, ktorý vôbec nemusí byť adresný a pritom môže viesť človeka k ohľaduplnému životu.

   Predpokladom je prijatie toho, že ani zďaleka nevieme všetko o svete a univerzeVýsledkom by mal byť pocit úcty, pokory, bázne či zodpovednosti za to, čo sme životom dostali.


Náboženské učenie ako otvorený priestor

   Ako už bolo naznačené v úvode, unitárstvo nemá náboženské učenie. Nemá vyznanie viery či dogmy. Avšak vymedzuje názorový priestor. Tento priestor je daný princípmi.

Unitárske princípy

1. Sloboda svedomia a presvedčenia
   Sloboda svedomia a presvedčenia patrí medzi základné práva človeka. Ako unitári sme toho názoru, že slobodu si má uchovať človek aj na duchovnej ceste. Pretože každý človek je úplne jedinečnou bytosťou, každému tiež prináleží sloboda hľadať svoju cestu k Bohu, pravde, šťastí a zmyslu života.

2. Tolerancia a porozumenie druhým
   Uprednostňujeme takú formu tolerancie, ktorá sa snaží druhým porozumieť, pochopiť ich a nechať sa ich názormi obohatiť. Tento postoj neuplatňujeme len vnútri náboženskej spoločnosti, ale aj mimo nej. Na základe toho rešpektujeme každý názor, ktorý vedie ku kladným životným hodnotám.

3. Používanie kritického rozumu aj v náboženstve
   Charakteristickým rysom našej duchovnej cesty je hľadanie a objavovanie pravdy. Na tejto ceste skrze vlastnú skúsenosť a kritickým uvažovaním čerpáme z múdrosti náboženstva, filozofie, vedy, umenia, literatúry a ďalších zdrojov.

4. Harmonický rozvoj osobnosti
   Či v mladosti alebo vo vyššom veku, človek sa vždy môže snažiť o vlastné zdokonaľovanie. V našom spoločenstve chceme človeka inšpirovať tak, aby bol tvorivou a rozvíjajúcou sa osobnosťou a aby sa staral o svoje telesné a duševné zdravie.

5. Súcit, rovnosť a spravodlivosť v medziľudských vzťahoch
   Láska k blížnemu predpokladá spolucítenie, rovnosť a spravodlivosť, ktoré vedú k tomu, aby sme sa otvárali druhým i svetu. Svedomie je nám potom vodidlom pri našich konkrétnych životných rozhodovaniach.

6. Rešpektovanie hodnoty a dôstojnosti každého človeka
   Každý človek je neopakovateľnou bytosťou a potrebuje žiť tak, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Nikto nesmie byť diskriminovaný pre svoju vieru, rasu, národnosť, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo inak.

7. Pomoc druhým a sociálna zodpovednosť
   Neoddeliteľnou súčasťou našej duchovnej cesty je pomoc druhým. Služba blížnym je praktickou skúškou nášho duchovného života. Preto podporujeme všetky snahy o sociálnu spravodlivosť v miestnom aj globálnom meradle.

8. Úcta k životu a prírode
   Svet je navzájom prepojeným celkom, o ktorý sa treba starať a chrániť ho. Človek je jednou z jeho súčastí. Ako unitári máme úctu k životu, ktorá nás vedie k spoluzodpovednosti za stav prírody a sveta, a preto podporujeme všetky aktivity, ktoré sa snažia nenásilným spôsobom tento princíp rozvíjať a napĺňať.

9. Demokratický spôsob rozhodovania
   Organizačné záležitosti a sporné otázky riešime demokraticky s vedomím nedokonalosti tohto spôsobu rozhodovania.

   Tieto princípy nemajú nijako nahradiť nemenné dogmy a krédo. Naopak sú pružné a je možné ich meniť, keď členstvo dôjde k názoru, že je to potrebné.


Čím je možné vyplniť názorový priestor, ktorý je vymedzený unitárskymi princípmi

   Ponechať ho prázdny. To znamená udržovať si len pocity, tak ako sa to robí vo východných tradíciách. Napríklad v meditácii človek prestáva víriť premýšľanie a vedomie namiesto premýšľania preplňuje vnímaním.

   Názorový priestor je možné vyplniť tradíciami danými výchovou či vzdelávaním. Unitár môže mať v podstate akékoľvek presvedčenie, pokiaľ neobmedzuje a nezatracuje iné názory. Unitár môže byť napríklad katolík či ateista ale s dodatkom, že svoje názory nepovažuje za jediné správne a teda pripúšťa, že môže mať pravdu aj niekto iný.

   Možné je napríklad nechať sa viesť obsahmi, ktoré preferuje konkrétna unitárska obec. Unitárske aktivity sú zamerané na rozvoj človeka i spoločnosti. Môžu byť napríklad vzdelávacie či zábavné. Vždy by mali rozvíjať ľudskosť a spiritualitu. Unitárski duchovní môžu čerpať z akýchkoľvek zdrojov a zvoliť si ľubovoľnú tému (obmedzenia sú dané princípmi s ohľadom na poslucháčov).

   Ďalšou možnosťou je názorový priestor vyplniť rôznymi kombináciami predchádzajúcich možností, alebo si môžeme vytvoriť iný obsah, ktorý dokážeme dostať do priestoru vymedzeného unitárskymi princípmi.