
Čo je to unitárstvo?
Unitárstvo je náboženstvo. Zaoberá sa teda témami ako je vznik sveta, života či existenciou Boha a podobne. Unitárstvo to súhrnne nazýva "to, čo nás presahuje". Dôvodom je, že sú to oblasti poznania, kde sa človek zatiaľ nevie dopracovať k priamym faktom a je odkázaný na vieru, ktorá zodpovedá len určitému odhadu skutočnosti. Alebo sú to oblasti, ktoré akoby presahovali oblasť chápania človeka ako je večnosť či nekonečno.
Menej môže byť niekedy viac
Unitárstvo ako keby vycúvalo z priestoru tlačenice rôznych
náboženských myšlienkových konceptov. Zaujímavé je, že
esenciu náboženstva vôbec nestratilo. Práve naopak, ona viac
vyniká. O čo ide?
Rešpekt, úcta, pokora či bázeň. Ako keď si
človek privinie svojho psa, ktorý sa k nemu pritúli. Netreba nič
hovoriť, na nič netreba myslieť a predsa je tam všetko.
Východiská
1. Záujem o seba. (Človek musí byť v poriadku, aby mohol pomáhať iným a byť užitočným.)
2. Záujem o druhých. (Človek by mal byť aktívny.)
3. Rešpekt a úcta k tomu, čo nás presahuje.
Je
to jednoduchý pocit, ktorý je základným zjednocujúcim prvkom
unitárstva.
Jednota
sa teda nedosahuje na základe myšlienkového obsahu, ale vďaka
pocitu. Ten pocit je ťažko definovateľný, ale pre unitárstvo
absolútne dostačujúci. Môže k tomu patriť aj napríklad pocit
vďačnosti, ktorý vôbec nemusí byť adresný a pritom môže
viesť človeka k ohľaduplnému životu.
Predpokladom je prijatie toho, že ani zďaleka nevieme všetko o svete a univerze. Výsledkom by mal byť pocit úcty, pokory, bázne či zodpovednosti za to, čo sme životom dostali.
Náboženské učenie ako otvorený priestor
Ako už bolo naznačené v úvode, unitárstvo
nemá náboženské učenie. Nemá vyznanie viery či
dogmy. Avšak vymedzuje názorový
priestor.
Tento priestor je daný princípmi.
Unitárske princípy
1.
Sloboda svedomia a presvedčenia
Sloboda svedomia a presvedčenia
patrí medzi základné práva človeka. Ako unitári sme toho
názoru, že slobodu si má uchovať človek aj na duchovnej ceste.
Pretože každý človek je úplne jedinečnou bytosťou, každému
tiež prináleží sloboda hľadať svoju cestu k Bohu, pravde,
šťastí a zmyslu života.
2.
Tolerancia a porozumenie druhým
Uprednostňujeme takú formu
tolerancie, ktorá sa snaží druhým porozumieť, pochopiť ich a
nechať sa ich názormi obohatiť. Tento postoj neuplatňujeme len
vnútri náboženskej spoločnosti, ale aj mimo nej. Na základe toho
rešpektujeme každý názor, ktorý vedie ku kladným životným
hodnotám.
3.
Používanie kritického rozumu aj v náboženstve
Charakteristickým
rysom našej duchovnej cesty je hľadanie a objavovanie pravdy. Na
tejto ceste skrze vlastnú skúsenosť a kritickým uvažovaním
čerpáme z múdrosti náboženstva, filozofie, vedy, umenia,
literatúry a ďalších zdrojov.
4.
Harmonický rozvoj osobnosti
Či v mladosti alebo vo vyššom
veku, človek sa vždy môže snažiť o vlastné zdokonaľovanie. V
našom spoločenstve chceme človeka inšpirovať tak, aby bol
tvorivou a rozvíjajúcou sa osobnosťou a aby sa staral o svoje
telesné a duševné zdravie.
5.
Súcit, rovnosť a spravodlivosť v medziľudských vzťahoch
Láska
k blížnemu predpokladá spolucítenie, rovnosť a spravodlivosť,
ktoré vedú k tomu, aby sme sa otvárali druhým i svetu. Svedomie
je nám potom vodidlom pri našich konkrétnych životných
rozhodovaniach.
6.
Rešpektovanie hodnoty a dôstojnosti každého človeka
Každý
človek je neopakovateľnou bytosťou a potrebuje žiť tak, aby bola
zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Nikto nesmie byť
diskriminovaný pre svoju vieru, rasu, národnosť, vek, pohlavie,
sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo inak.
7.
Pomoc druhým a sociálna zodpovednosť
Neoddeliteľnou súčasťou
našej duchovnej cesty je pomoc druhým. Služba blížnym je
praktickou skúškou nášho duchovného života. Preto podporujeme
všetky snahy o sociálnu spravodlivosť v miestnom aj globálnom
meradle.
8.
Úcta k životu a prírode
Svet je navzájom prepojeným celkom,
o ktorý sa treba starať a chrániť ho. Človek je jednou z jeho
súčastí. Ako unitári máme úctu k životu, ktorá nás vedie k
spoluzodpovednosti za stav prírody a sveta, a preto podporujeme
všetky aktivity, ktoré sa snažia nenásilným spôsobom tento
princíp rozvíjať a napĺňať.
9.
Demokratický spôsob rozhodovania
Organizačné
záležitosti a sporné otázky riešime demokraticky s vedomím
nedokonalosti tohto spôsobu rozhodovania.
Tieto princípy nemajú nijako nahradiť nemenné dogmy a krédo. Naopak sú pružné a je možné ich meniť, keď členstvo dôjde k názoru, že je to potrebné.
Čím je možné vyplniť názorový priestor, ktorý je vymedzený unitárskymi princípmi
Ponechať ho prázdny. To znamená udržovať si len pocity, tak ako sa to robí vo východných tradíciách. Napríklad v meditácii človek prestáva víriť premýšľanie a vedomie namiesto premýšľania preplňuje vnímaním.
Názorový priestor je možné vyplniť tradíciami danými výchovou či vzdelávaním. Unitár môže mať v podstate akékoľvek presvedčenie, pokiaľ neobmedzuje a nezatracuje iné názory. Unitár môže byť napríklad katolík či ateista ale s dodatkom, že svoje názory nepovažuje za jediné správne a teda pripúšťa, že môže mať pravdu aj niekto iný.
Možné je napríklad nechať sa viesť obsahmi, ktoré preferuje konkrétna unitárska obec. Unitárske aktivity sú zamerané na rozvoj človeka i spoločnosti. Môžu byť napríklad vzdelávacie či zábavné. Vždy by mali rozvíjať ľudskosť a spiritualitu. Unitárski duchovní môžu čerpať z akýchkoľvek zdrojov a zvoliť si ľubovoľnú tému (obmedzenia sú dané princípmi s ohľadom na poslucháčov).
Ďalšou
možnosťou je názorový priestor vyplniť rôznymi kombináciami
predchádzajúcich možností, alebo si môžeme vytvoriť
iný obsah, ktorý dokážeme dostať do priestoru vymedzeného
unitárskymi princípmi.